Tu ide najmä o mladistvých, ktorí ušli z domu alebo reedukačného centra. Týchto prípadov je najviac a úteky mladistvých sa často opakujú. Tieto osoby sa väčšinou zdržiavajú so svojimi kamarátmi a v krátkom čase sa nájdu v poriadku.
U nás tento druh nezvestnosti nie je rozšírený a pokiaľ sa aj jedná o únos dieťaťa, tak ide o tzv. “rodičovský únos,” teda odobratie dieťaťa jedným z rodičov.
Vo väčšine prípadov sa jedná o ľudí vo vyššom veku, trpiacich napr. Alzheimerovou chorobou. Môžu byť dezorientovaní a nevedia sa sami vrátiť domov. Takýchto ľudí sa vo väčšine prípadov podarí nájsť včas, nakoľko sa zvyknú pohybovať na frekventovaných miestach, v okolí obchodov kde zvykli nakupovať, dopravných prostriedkoch atď.
Môžu to byť turisti, rodiny s deťmi, hubári, ľudia ktorí sa vybrali do rozsiahlejšieho lesa, zišli z turistického chodníka, stratili orientáciu a nevedia sa sami vrátiť späť.
Tento bod sme si nechali na záver, nakoľko sa v poslednej dobe rozmohol práve počet takýchto prípadov. Ide často o ľudí trpiacich rôznymi psych. problémami, vážnymi zdravotnými problémami, ľudí prežívajúcich ťažké životné obdobie. Osoby, ktoré sa rozhodli samé si siahnuť na život sa väčšinou podarí nájsť žiaľ už neskoro, preto je dôležité oznámiť nezvestnosť okamžite a zbytočne nečakať.
Ak chcete oznámiť nezvestnosť osoby, je užitočne postupovať podľa týchto základných pravidiel, vďaka ktorým môže byt pátranie efektívnejšie.